Najzaujímavejšie destinácie v Českom Švajčiarsku
Zdieľanie

Najzaujímavejšie destinácie v Českom Švajčiarsku

Národný park České Švajčiarsko predstavuje unikátny krajinný komplex pieskovcových skál rozprestierajúci sa pri našej severnej hranici od Hrenska až po Šluknovský výbežok. Tunajším najznámejším pieskovcovým útvarom je bezpochyby Pravčická brána, park ale poskytuje mnohé ďalšie fascinujúce miesta, ktoré by si žiadny turista nemal nechať ujsť. Na svoje si tu prídu milovníci pešej turistiky, výhľadov do krajiny, prechádzok hlbokými lesmi, ale aj cyklisti a nadšení horo/skalolezci :-)

Pravčická brána a okolie

Jeden z najznámejších skalných útvarov v Čechách - Pravčická brána, je miestom, ktoré žiadny návštevník Českého Švajčiarska nesmie a nemôže minúť. Pravčická brána s výškou klenby 16 ma rozpätím takmer 27 m je vôbec najväčšou pieskovcovou bránou v Európe a jej návšteva teda ponúka skutočne jedinečný zážitok. Samotná brána je samozrejme neprístupná (rozumej, vyšplhať sa na ňu jednoducho nesmie), ale v bezprostrednom okolí je rad vyhliadok, ktoré prístupné sú a ponúka množstvo príležitostí pre obstaranie tých „najviac najkrajších selfíček“, čo kedy uzrela svetlo sveta :-)

Ale vážne; k bráne sa dá dostať buď z pohraničného mestečka Hrensko alebo z obce Medzná Lúka. Prvá možnosť je kratšia (3 km), zato strmšia (2 km do kopca), druhá dlhšia (asi 6 km), ale bez prudkého stúpania. Ideálne (ak máte čas, celá trasa má asi 20 km) však ich spojiť obe dohromady; vyraziť z Hrenska a Dlhou baňou si to vyšliapnuť k bráne (kde sa dá štýlovo občerstviť v reštaurácii Sokolie hniezdo), Potom Gabrieliným chodníkom okolo množstva ďalších pieskovcových skál až na Medznú Lúku a cez dedinku Medzná k riečke Kamenici. Po rieke Kamenici Vás potom pramice dopraví späť do Hrenska a ešte si pri tom užijete výhľad na ďalšie známe lákadlo NP České Švajčiarsko - Divokú a Tichú (Edmundovu) tiesňavu.

Hoci samotná Pravčická brána prístupná nie je, ponúka jej okolie rad lezeckých trás rôznych obtiažností, ostatne ako celý Národný park České Švajčiarsko. Park je nazývaný rajom skalných lezcov. História športového pieskovcového lezenia tu siaha až do 19. storočia, kedy tu skupinňa okolo Carla Becka uskutočnila vôbec prvý športový výstup na pieskovcovú vežu v ​​Čechách – veža potom bola pomenovaná Beckstein (známa aj ako Pevnosť).

Reštaurácia Sokolie hniezdo
Prejsť na lokáciu
Tiesňavy na rieke Kamenici
Prejsť na lokáciu
Gabrielin chodník
Prejsť na lokáciu
NP České Švajčiarsko - raj skalných lezcov
Prejsť na lokáciu

Jetrichovicko

Z Jetřichovíc do Vysokej Lípy

Okolo obce Jetřichovice prechádza hranica I. zóny Národného parku České Švajčiarsko, kam sa môžete vydať po náučnému chodníku Jetrichovické steny. Náučný chodník (ktorý kopíruje aj červenú turistickú značku) Vás okrem iného prevedie okolo troch znamých skalných vyhliadok – Máriina skala, Vilemínina stena a Rudolfov kameň. Zo všetkých troch vyhliadok, ktoré získali svoje mená po členoch rodiny Kinských, si užijete úchvatné výhľady do krajiny. Z chodníka je možné odbočiť (a vyplatí sa to) po žltej a cez Tokáň dôjsť k 2 km vzdialenej tiesňave úzke schody. Ak ste neodbočili, alebo sa vrátili, náučný chodník Vás z Rudolfovho kameňa zavedie až do Vysokej Lípy, kde sa dá občerstviť či (a) chytiť autobus (bez odbočky má trasa asi 8 km). Vášnivejší chodci ale môžu z Vysokej Lípy pokračovať ďalej po modrej značke okolo Dolského mlyna a potom po žltej cez najstarší železobetónový most v ČR (cez rieku Kamenici) údolím Jetřichovickej Belej až späť do Jetřichovíc (spolu asi 15 km).

Jetřichovické skaly
Prejsť na lokáciu

Dolský mlyn

Dolský mlyn, ležiaci na sútoku riečky ustrice a Jetrichovické Belé, pochádza zrejme zo začiatku 16. storočia, v priebehu času však prešiel radom úprav a prestavieb. Väčšinu svojej histórie slúžil nielen ako mlyn, ale aj ako píla, navyše sa tu varilo pivo a pálila pálenka. Neskôr, v 19. storočí, mlyn svojmu pôvodnému účelu už neslúžil, s prvým rozvojom turistiky sa ale stal obľúbeným cieľom výletníkov a dokonca tu vznikla aj reštaurácia. Dnes už by ste tu ale funkčnú stavbu hľadali márne, na mieste bývalého mlyna stoja len obvodové múry, po roku 1945 odtiaľ totiž odišli aj turisti a mlyn od tej doby chátra. Aj napriek tomu, alebo možno práve preto, nechýba miesto nádych romantiky a tajomna. Tunajšia tajomná atmosféra, ku ktorej zrejme prispieva miestna legenda o smrti mlynárovho syna, zlákala nejedného filmára; v roku 1952 sa tu natáčala aj dnes už legendárna rozprávka Pyšná princezná.

Z Vysoké Lípy na Medzné Lúku

Skalný hrádok Šaunštejn v Jetrichovických stenách vznikol zrejme v 14. storočí ako strážny hrad cesty známej ako Česká cesta. Nachádza sa neďaleko obce Vysoká Lipa a dnes je prístupný po rebríkoch a vytesaných schodíkoch, ktorými možno vyliezť na vrcholky skál spojené železnými chodníčkami. Hrádok, známy aj ako lúpežnícky hrad, je známou turistickou atrakciou. Ako obrovskú preliezačku ho ocenia hlavne deti, rodičia sa potom môžu kochať výhľadmi do krajiny, napríklad na najvyšší bod Českého Švajčiarska - Ružový vrch. Z lúpežníckeho hrádku je to už čo by kameňom dohodil na Malej Pravčickej bráne. Všetko, čo o nej potrebujete vedieť, hovorí názov :-), je menšou verziou svojej známejšej sestry, ale určite stojí za videnie. Obe atraktívne miesta môžete prejsť cestou z Vysokej Lípy na Medznú Lúku. Po žltej a následne červenej turistickej značke - je to ani nie 5 km dlhá trasa, vhodná najmä pre deti.

Lúpežnícky hrádok Šaunštejn
Prejsť na lokáciu
Ružový vrch
Prejsť na lokáciu
Malá Pravčická brána
Prejsť na lokáciu

Zadné České Švajčiarsko

Kyjovské údolie

malebné údolie riečky Křinice patrí medzi najnavštevovanejšie atrakcie Českého Švajčiarska. Rieka sa tu zahryzla do pieskovcového terénu a vytvorila tienistý kaňon lemovaný skalnými útvarmi s množstvom jaskýň. Medzi najznámejšie z nich patrí Jaskyňa víl, kde mráz v zimnej sezóne modeluje ľadové cencúle, záclony aj ďalšie útvary. Keď potom do jaskyne vojdete, budete mať dojem, že ste obklopení rozprávkovými bytosťami. Kyjovské údolie je prístupné z obce Kyjov (blízko Krásne Lipy) po spevnenej ceste, na ktorú možno vyraziť aj s kočíkom či na vozíku.

Cesta poteší aj cyklistov, údolím totiž vedie cykotrasa č. 3032, ktorou možno pozdĺž riečky pokračovať k štátnym hraniciam do Zadnej Doubice, tam sa napojiť na trasu č. 3031 a vrátiť sa späť do Kyjova. Ide o nie príliš náročnú, asi 15 km dlhú trasu. České Švajčiarsko ale ponúka mnoho ďalších cyklotrás a možnosťou vyžitia pre tých, ktorí radšej ako po svojich, šliapu do pedálov :-)

Kyjovské údolie
Prejsť na lokáciu
Cyklotrasy Českého Švajčiarska
Prejsť na lokáciu

Okolo Brtníckych ľadopádov

Asi najväčšou zimnou atrakciou Českého Švajčiarska sú Brtnický ľadopády. Prístupné sú z obce Brtníky (kde je vlaková zastávka), odkiaľ sa vydáte po zelenej k Sovie vyhliadke a Sovie jaskyňu. Potom okolo Brtníckeho hrádku a ďalej k rázcestí s cyklotrasou č. 3033, ktorá vedie údolím Vlčieho potoka späť do Brtníkov. Z trasy sú označené odbočky k ľadopádom. Ideálnym časom na návštevu je potom koniec zimy, teda za predpokladu, že nejaká zima bola :-), ale pozor, v údolí je naozaj chladno! Trasu, ktorá je pekná aj bez ľadopádov, samozrejme môžete absolvovať aj v lete, celá meria asi 8 km. Variantom, obzvlášť vhodným práve v letnom období (nevedie totiž údolím Vlčieho potoka, kde nájdete ľadopádov najviac), je pokračovať po zelenej až k Turistickému mostu. Potom sa po prúde Křinice dostanete až do Zadnej Doubice, odkiaľ je možné pokračovať údolím Brtníckeho potoka cez osadu Kopec až do Brtníkov.

Brtnický ľadopády
Prejsť na lokáciu